Ponúkame Vám

komplexný rad služieb

Zabezpečíme Vám

celý proces
založenia S.R.O.

Garantujeme Vám

profesionálny prístup
a odbornosť

Obchodný zákonník považuje rozhodnutie spoločníkov per rollam za rovnocenné s uznesením valného zhromaždenia a teda aj spôsob rozhodovania je v zásade rovnaký, len s tým rozdielom, že v prípade hlasovania per rollam sa vyžaduje dosiahnutie jednoduchej, prípadne kvalifikovanej väčšiny z celkového počtu hlasov. Medzi subjekty, ktoré sú oprávnené predložiť návrh uznesenia na vyjadrenie a schválenie spoločníkom, zákon zaraďuje konateľa a dozornú radu, ak bola zriadená.

Návrh na prijatie uznesenia

Môžu vznikať protichodné názory o prípustnosti predloženia návrhu uznesenia konateľmi, ak títo ako štatutárny orgán konajú spoločne. Keďže však zákon na jednej strane umožňuje podať návrh určenému orgánu spoločnosti (dozornej rade), z hľadiska logického výkladu je možné vyvodiť, že v prípade konateľa zákon toto právo nepriznáva orgánu spoločnosti ako celku, ale samotnému konateľovi. Je teda potrebné akceptovať, že právo predložiť návrh uznesenia na schválenie per rollam prislúcha každému konateľovi osobitne.

Medzi subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na prijatie uznesenia per rollam zákon zaraďuje aj samotných spoločníkov, či už individuálne alebo viacerých konajúcich spoločne. Návrh podaný spoločníkom je prípustný len v tom prípade, ak spoločník, prípadne viacerí spoločníci, ak ide o spoločný návrh, sa podieľajú na základnom imaní vkladom, ktorý dosahuje aspoň 10 %-ný podiel. Ide o dispozitívnu úpravu a spoločenská zmluva môže túto hranici aj znížiť.

Prijatie uznesenia

Návrh na prijatie uznesenia sa zasiela jednotlivým spoločníkom, pričom sa vyžaduje, aby tento návrh bol doručený všetkým spoločníkom. V návrhu je osoba, ktorá tento návrh podáva, povinná určiť lehotu, v ktorej sa má spoločník vyjadriť. Lehota by mala byť určená primerane, aby sa poskytol dostatočný časový priestor pre spoločníkov, nielen s oboznámením sa s obsahom návrhu, ale aj s doručením písomného vyjadrenia spoločnosti. Poskytnutú lehotu je možné považovať za hmotnoprávnu a teda súhlas spoločníka s návrhom uznesenia je potrebné do jej uplynutia spoločnosti aj doručiť. Zákon však stanovuje aj nevyvrátiteľnú zákonnú domnienku, podľa ktorej, ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Ide o kogentné ustanovenie a teda ani spoločenská zmluva sa od tejto domnienky odchýliť nemôže.

Vyjadrenie spoločníka k návrhu uznesenia sa zasiela priamo na adresu sídla spoločnosti. Vyjadrenie spoločníka musí byť v písomnom vyhotovení. Výsledky hlasovania následne oznamuje všetkým spoločníkom konateľ spoločnosti. Pri prijatí uznesenia zákon vyžaduje rovnakú väčšinu (jednoduchú alebo kvalifikovanú) ako je vyžadovaná pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Ak spoločenská zmluva stanovila vyššie kvórum, či už generálne alebo len pre jednotlivé prípady, toto vyššie kvórum z celkových hlasov je potrebné dosiahnuť aj pri hlasovaní per rollam.

Hoci vznikajú otázky o prípustnosti rozhodovania spoločníkov mimo valného zhromaždenia o skutočnostiach, rozhodovanie ktorých je zákonom zverené valnému zhromaždeniu, príslušná odborná literatúra jednoznačne akceptuje prípustnosť rozhodovania per rollam aj v týchto veciach.

Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Najvyšším orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie. Členmi tohto orgánu sú všetci spoločníci spoločnosti. Spravidla ide o kolektívny orgán, čo vychádza zo samotnej podstaty súkromnoprávnej korporácie, avšak nie bezvýhradne. Pri jedno-osobovej spoločnosti pôsobnosť valného zhromaždenia je daná jedinému spoločníkovi, ktorý sa však valným zhromaždením nestáva.

Trestné činy právnických osôb

Zákonom č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb sa do slovenského právneho poriadku zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy. Trestného činu sa tak bude môcť dopustiť nielen konkrétna fyzická osoba, ale aj právnická osoba, ktorej môže byť uložený niektorý zo zákonom určených trestov.